Mama je len jedna

Autor: Maria Vadilova | 15.5.2012 o 21:10 | (upravené 15.5.2012 o 22:21) Karma článku: 15,13 | Prečítané:  727x

Nech ľudia povedia, veď už nebola najmladšia, bola vážne chorá apod., ale keď umrie, tak na to nehľadíš, že je stará a chorá, lebo to bola mama!...stálo v jednom sústrastnom maili pred tromi rokmi. V ten deň som o nej napísala tieto slová:

Zomrela žena, ktorá raz bola malým dievčatkom. Potom mladou nevestou, mamou obracajúcou sa okolo štyroch detí...a potom aj piateho, mňa.

Zomrela žena, ktorá ma naučila rozprávať, chodiť, ktorá mi spievala a vťahovala ma do domácich prác, vyprevádzala ma do školy a chodila na rodičká počúvať, že sa mi v škole darí.

 

Zomrela žena, ktorá sa o mňa bála a bola rada, keď som sa nepúšťala moc do sveta, ale nakoniec ma vypustila z hniezda až do veľkomesta a prežila aj, že som v ňom zostala žiť.

Zomrela. Nechala za sebou svoj život plný utrpenia, žitý v storočí veľkých zmien, vojen, režimov. Prežila mnoho príkorí, krívd, ponížení, to vedelo len jej citlivé srdce a trochu jej najbližší. Napriek všetkému veľmi dôverovala ľuďom a s úsmevom vychádzala s každým. S nikým sa nehnevala, nikoho neprehliadala a k svojim deťom bola tolerantná, niekedy až moc. Bola moja kamarátka.

Pracovala nenápadne, nekonečne, takmer bez oddychu, v jej povedomí bolo zakázané len tak sedieť v pracovný deň. Robila prácu, ktorej výsledok sa stráca z očí skôr, než si ju niekto všimne, ale robila ju z lásky a nachádzala v jednoduchosti dňa krásu. Nezískala tituly, slávu, ba ani len plný starobný dôchodok. Lebo bola väčšinu života „iba“ matkou a žila pre druhých. Nesťažovala sa takmer vôbec. Ak, tak na nelásku, ktorej sa jej tiež ušlo. Trpela a bála sa ako každá matka a ešte trochu viac.

Na konci života prišla kvôli chorobe aj o svoje malé radosti. Musela byť nečinná, lebo stratila schopnosť sústrediť sa a rozumom kontrolovať dianie. Ale aj sedieť musela nečinne, nemohla pliesť, vyšívať ani čítať, čo robila tak rada, za mlada vraj aj po nociach, hoci vyčerpaná z detí. A potom už ani rozprávať. Nemohla sa tešiť z prítomnosti blízkych, lebo si ju väčšinou neuvedomovala. Taká krutá je Alzheimerova choroba.

Tak sme ju strácali postupne, a teraz už celkom odišla.

Chýbaš mi, mama.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?