Mama je len jedna

Autor: Maria Vadilova | 15.5.2012 o 21:10 | (upravené 15.5.2012 o 22:21) Karma článku: 15,13 | Prečítané:  723x

Nech ľudia povedia, veď už nebola najmladšia, bola vážne chorá apod., ale keď umrie, tak na to nehľadíš, že je stará a chorá, lebo to bola mama!...stálo v jednom sústrastnom maili pred tromi rokmi. V ten deň som o nej napísala tieto slová:

Zomrela žena, ktorá raz bola malým dievčatkom. Potom mladou nevestou, mamou obracajúcou sa okolo štyroch detí...a potom aj piateho, mňa.

Zomrela žena, ktorá ma naučila rozprávať, chodiť, ktorá mi spievala a vťahovala ma do domácich prác, vyprevádzala ma do školy a chodila na rodičká počúvať, že sa mi v škole darí.

 

Zomrela žena, ktorá sa o mňa bála a bola rada, keď som sa nepúšťala moc do sveta, ale nakoniec ma vypustila z hniezda až do veľkomesta a prežila aj, že som v ňom zostala žiť.

Zomrela. Nechala za sebou svoj život plný utrpenia, žitý v storočí veľkých zmien, vojen, režimov. Prežila mnoho príkorí, krívd, ponížení, to vedelo len jej citlivé srdce a trochu jej najbližší. Napriek všetkému veľmi dôverovala ľuďom a s úsmevom vychádzala s každým. S nikým sa nehnevala, nikoho neprehliadala a k svojim deťom bola tolerantná, niekedy až moc. Bola moja kamarátka.

Pracovala nenápadne, nekonečne, takmer bez oddychu, v jej povedomí bolo zakázané len tak sedieť v pracovný deň. Robila prácu, ktorej výsledok sa stráca z očí skôr, než si ju niekto všimne, ale robila ju z lásky a nachádzala v jednoduchosti dňa krásu. Nezískala tituly, slávu, ba ani len plný starobný dôchodok. Lebo bola väčšinu života „iba“ matkou a žila pre druhých. Nesťažovala sa takmer vôbec. Ak, tak na nelásku, ktorej sa jej tiež ušlo. Trpela a bála sa ako každá matka a ešte trochu viac.

Na konci života prišla kvôli chorobe aj o svoje malé radosti. Musela byť nečinná, lebo stratila schopnosť sústrediť sa a rozumom kontrolovať dianie. Ale aj sedieť musela nečinne, nemohla pliesť, vyšívať ani čítať, čo robila tak rada, za mlada vraj aj po nociach, hoci vyčerpaná z detí. A potom už ani rozprávať. Nemohla sa tešiť z prítomnosti blízkych, lebo si ju väčšinou neuvedomovala. Taká krutá je Alzheimerova choroba.

Tak sme ju strácali postupne, a teraz už celkom odišla.

Chýbaš mi, mama.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?