Výťah môj každodenný

Autor: Maria Vadilova | 25.5.2012 o 13:41 | (upravené 25.5.2012 o 14:50) Karma článku: 7,04 | Prečítané:  493x

Nie som panelákový typ. Proste nie som. Zúrim skoro pri každom odchode z domu, keď sa s kočíkom a deťmi a odrážadlami a lopatkami na piesok musím nasačkovať do výťahu a zviezť sa z tej výšky. Rada by som len tak vybehla z dverí, maximálne tri schodíky a cítila pevnú pôdu pod nohami. A nielen to. Aby tá pôda bola ešte kúsok mojím teritóriom a príjemným, čistým, úhľadným.

Rozmýšľam, či ma k tomu predurčil dedinský pôvod, že sa stále necítim zasadená v tom správnom kvetináči, alebo skôr životné okolnosti – nutnosť niekoľkokrát za deň - a nie sama - sa z toho bytu vytrepať. Lebo ako dieťa som hľadela na „ľudí z mesta“ s miernou závisťou (nemuseli okopávať hriadky s mrkvou a upratovať povalu a pivnice). Dnes by som ju rada upratala, keby som ju mala. Lebo: idem von na bicykli? Znamená to otvárať tri zámky a pracne ho vydolovať z kobky meter krát meter. Ako dnes, navyše som pri svojej šikovnosti ulomila západku na dverách, tak teraz riešim, ako zabrániť krádeži, keďže do výťahu ten môj koník nechce vliezť. Z tých istých dôvodov nosím všetky caki-paki do bytu, lebo otvárať tri zámky sa mi nechce.

Nie vždy to vidím tak negatívne.

Väčšinou ma teší, že som obklopená ľuďmi, že večer vidím svetielka z okna, že nie som niekde, kde ani vtáčika letáčika nestretneš. Alebo také národné športové prenosy, keď je súdržnosť obyvateľov takmer hmatateľná, vtedy som rada, že som tu.

No odvrátenou tvárou života v bytovke je aj neustály pocit, že ti všetci vidia až do taniera, hoci to sa zvykne hovoriť skôr o dedine. Áno, pokiaľ ide o isté súkromie a nezávislosť konania. Ale pokiaľ ide o tenké steny a slabé dvere, ktoré prepustia každé hlučnejšie slovo k susedovi čakajúcemu na výťah, alebo o podlahy, na ktoré padajú tvrdé predmety z rúk našich ratolestí a o nutnú toleranciu v spoločných priestoroch, vychádza horšie mestský byt.

Vždy si vravím, že nie som sama, že zdieľam osud množstva ľudí, ktorí si tento typ bývania vybrali - alebo aj nie, proste sa ocitli v tejto „cenovej relácii“ a životných okolnostiach, ktoré si vyžadovali blízkosť škôl, lekárov, MHD, služieb a hlavne chlebodarcu.

Inokedy si nahováram, že je to LEN strecha nad hlavou, pár kusov nevyhnutných harabúrd, aby sme prežili a mali kde mať pocit domova. Byt, dom, nie je predsa cieľ, len prostriedok.

Jednu malú nádej predsa mám – o mesiac nám tú nepôvabnú skrinku, v ktorej sa presúvame do nižšej nadmorskej výšky, vymenia. Ó daj Bože, nech je utešená...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?