Výťah môj každodenný

Autor: Maria Vadilova | 25.5.2012 o 13:41 | (upravené 25.5.2012 o 14:50) Karma článku: 7,04 | Prečítané:  486x

Nie som panelákový typ. Proste nie som. Zúrim skoro pri každom odchode z domu, keď sa s kočíkom a deťmi a odrážadlami a lopatkami na piesok musím nasačkovať do výťahu a zviezť sa z tej výšky. Rada by som len tak vybehla z dverí, maximálne tri schodíky a cítila pevnú pôdu pod nohami. A nielen to. Aby tá pôda bola ešte kúsok mojím teritóriom a príjemným, čistým, úhľadným.

Rozmýšľam, či ma k tomu predurčil dedinský pôvod, že sa stále necítim zasadená v tom správnom kvetináči, alebo skôr životné okolnosti – nutnosť niekoľkokrát za deň - a nie sama - sa z toho bytu vytrepať. Lebo ako dieťa som hľadela na „ľudí z mesta“ s miernou závisťou (nemuseli okopávať hriadky s mrkvou a upratovať povalu a pivnice). Dnes by som ju rada upratala, keby som ju mala. Lebo: idem von na bicykli? Znamená to otvárať tri zámky a pracne ho vydolovať z kobky meter krát meter. Ako dnes, navyše som pri svojej šikovnosti ulomila západku na dverách, tak teraz riešim, ako zabrániť krádeži, keďže do výťahu ten môj koník nechce vliezť. Z tých istých dôvodov nosím všetky caki-paki do bytu, lebo otvárať tri zámky sa mi nechce.

Nie vždy to vidím tak negatívne.

Väčšinou ma teší, že som obklopená ľuďmi, že večer vidím svetielka z okna, že nie som niekde, kde ani vtáčika letáčika nestretneš. Alebo také národné športové prenosy, keď je súdržnosť obyvateľov takmer hmatateľná, vtedy som rada, že som tu.

No odvrátenou tvárou života v bytovke je aj neustály pocit, že ti všetci vidia až do taniera, hoci to sa zvykne hovoriť skôr o dedine. Áno, pokiaľ ide o isté súkromie a nezávislosť konania. Ale pokiaľ ide o tenké steny a slabé dvere, ktoré prepustia každé hlučnejšie slovo k susedovi čakajúcemu na výťah, alebo o podlahy, na ktoré padajú tvrdé predmety z rúk našich ratolestí a o nutnú toleranciu v spoločných priestoroch, vychádza horšie mestský byt.

Vždy si vravím, že nie som sama, že zdieľam osud množstva ľudí, ktorí si tento typ bývania vybrali - alebo aj nie, proste sa ocitli v tejto „cenovej relácii“ a životných okolnostiach, ktoré si vyžadovali blízkosť škôl, lekárov, MHD, služieb a hlavne chlebodarcu.

Inokedy si nahováram, že je to LEN strecha nad hlavou, pár kusov nevyhnutných harabúrd, aby sme prežili a mali kde mať pocit domova. Byt, dom, nie je predsa cieľ, len prostriedok.

Jednu malú nádej predsa mám – o mesiac nám tú nepôvabnú skrinku, v ktorej sa presúvame do nižšej nadmorskej výšky, vymenia. Ó daj Bože, nech je utešená...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?