Také obyčajné ráno

Autor: Maria Vadilova | 26.2.2015 o 9:18 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  550x

Utekať so zabudnutou telesnou do školy, hľadať na poslednú chvíľu pomôcky, vyskúšať básničku na Hviezdoslavov Kubín? Hovorí sa tomu ranný úväzok.

Také obyčajné ráno. Zvoní budík, že by môj? Nie, dcérin. Polhodinu nato sa vytrepe z postele a zablokuje kúpeľňu na nasledujúcu polhodinu, keď vstávajú všetci ostatní...manžel, ďalší dvaja školáci a nečakane aj škôlkar, ktorý by mohol spať, lebo je chorý a nikam nejde. Ale...počas choroby sú všetky rána ako tie sobotné...just sa mu nechce spať a štartuje svoje nekonečné - Mám sopeeeel  - už teraz. Postavím vodu a zalejem automaticky dve kávy. Ako v sobotu. Cez týždeň však pije manžel kávu až v práci...

Vráťme sa do dnešného rána. Rozložím osem krajcov chleba na stôl, na štyri desiaty, vlastne päť, ale jedna ide napoly. Pre menších jedákov.  Počúvam klopanie na kúpeľňu...Vylez!! – Idem zobudiť prváka, vynesiem ho z postele. Preberá sa pri „kôpke“ pripraveného oblečenia. „Nemám tu nohavice!“ kričí. Aha, včera prišiel premáčaný, sušia sa... Spomeniem si, že som zabudla dať noviny na odsatie vlhkosti aj do jeho topánok. To zas bude vojna „Ale ja chcem snehule!“...už sa na to pripravujem.

Najmladší si bol utrieť zo päťkrát nos. Dcéra medzitým tlačí na tatka, aby jej nainštaloval do mobilu prístup na wifi...Ešteže to je mimo mňa.  Týka sa ma to až neskôr, keď už jej je tak zle od hladu, lebo zabudla pre wifi na raňajky a akoby náhodou už je čas odchodu...

Piatak pripomína, že potrebuje výkres a lepidlo...hovoril mi to už večer...asi som sa mala rozbehnúť do nočného supermarketu. Hoci mu nadávam, že také veci sa nepýtajú na poslednú chvíľu, že to vedel týždeň atď...poslušne a oddane hľadám lepidlo (už som ich kúpila asi desať tento školský rok, musím si založiť výdajnú knihu, lebo popierajú všetko)...Synátor ma upozorňuje, že nemám popri tom diskutovať s dcérou, či môže ísť na školský ples, ale ísť utrieť malému nos, „lebo strašne piští a jemu to ide na nervy“. Ešteže prvák už odišiel s manželom.

Chvíľu som výdajňa liekov: Tomu dať liek na alergiu, tamtomu céčko, jej probiotiká, lebo brala antibiotiká...čo asi malému – ako to kašle? Vlhko? Sucho? Štekavo? ...Odhlásiť sa od zubára, lebo tam nemôžem ísť s chorým deckom...vyčistiť synovi okuliare, čo mi kládol na srdce manžel...a do toho počúvam, ako mu dcéra, ktorá dávno mešká, pomáha hľadať lepidlo....vždy ochotná riešiť problémy iných namiesto svojich. Čo už. Niektorým to zostane do dospelosti. Ale prišlo aj na ňu takmer na odchode s 15-minútovým meškaním - prezváňame mobil, kde len môže byť?

Keď sa za všetkými zavrú dvere, pozbieram pyžamá a sadám so studenou kávou za počítač. Umývačka a pračka musia počkať, kým sa spamätám. Hoci, dnes to nebolo až také zlé...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?