Milosrdní a či pokryteckí?

Autor: Maria Vadilova | 26.7.2014 o 20:37 | (upravené 26.7.2014 o 22:25) Karma článku: 5,95 | Prečítané:  334x

Niekedy čakáme od druhých veľa. Niekedy aj to, čo nám nemôžu dať, lebo to nemajú. Alebo nechcú dať. Majú to rezervované len pre niekoho.

Kričal som SOS, ale nikto ma nepočul. Všetci sa na mňa usmievali.

Stál som na kraji priepasti, a niekto ma do nej z nedbalosti postrčil.

Tancoval som na kráteri sopky, tlieskali ste mi do rytmu.

Bol som hladný, ale z vašich úst som počul, že nemáte dosť pre každého, tak bude

spravodlivejšie, keď zahyniem s ostatnými.

Videli ste ma hltavo piť, niekedy aj z kaluže, nazvali ste ma úbožiakom a odvrátili ste sa.

Prišiel som na váš večierok, nevpustili ste ma dnu: vraj by som pokazil povesť vašej

spoločnosti.

Nevládal som kráčať, a vy ste ma vyzvali: Trénuj viac, málo sa snažíš.

Podľa značky topánok či prízvuku ste ma súdili, a neprešiel som do kategórie „vzorný z

dobrej rodiny“.

Moju nahotu ste nazvali vulgárnou a stýkali ste sa s tými, čo si jazvy hriechu zakryli štýlovým

oblečením.

Odmietol som vám slúžiť podľa vašich predstáv, tak ste ma začali obchádzať ako neznámeho.

Zveril som sa vám s problémom, a vy ste ma s ľahkosťou odkázali inam, lebo riešenie vraj

nespadá do vašej kompetencie, odbornosti či okrsku..

Otvoril som vám svoje srdce s dôverou, no nenamáhali ste sa zotrieť prach z jeho pokladov,

prešli ste mlčky okolo. Do jeho rán ste naopak vošli bez zaklopania a obutí.

Hľadal som u vás lásku a priateľstvo, no vy ste so mnou zaobchádzali podľa smerníc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.


Už ste čítali?